Ak sa chceme bližšie pozrieť na

Najvýznamnejší zvrat nastal v júni roku 1939 keď sa v časopise objavili poviedky nových autorov, budúcich klasikov SF. Časopis obsahoval poviedky od A. E van Vogta, Isaaca Asimova, Roberta A. Henleina a Theodora Sturgeona. Tu nastal skutočný počiatok zlatého veku SF.

Campbell bol veľmi dôsledný a vždy keď mu niekto doniesol rukopis prečítal ho a detailne rozobral čo sa mu nepáči a čo treba zlepšiť. Aj keď sa mu poviedka páčila nevydal ju v pôvodnej podobe, upravil ju a často zmenil názov i koniec. Nebol iba kritikom ale snažil sa predkladať autorom nové námety a témy k spracovaniu. To bol neoceniteľný prínos v objavovaní nových talentov.

Jedna z hlavných vecí ktoré Campbell vyžadoval bola vedecká presnosť poviedok. Aj keď začínajúci spisovatelia sa pokúšali uchytiť v rôznych žánroch a SF bola iba odrazovým mostíkom, nahradzovali chýbajúce odborné znalosti vedecky znejúcimi slovami. Mnohokrát sa ich nepokúšali ani bližšie objasniť. Ich diela boli plné nepresností. Našli sa však aj výnimky astronóm P. Latham, letecký inžinier L. S de Camp, technik R. A Henlein, fyzik J. W. Campbell, chemik a popularizátor vedy I. Asimov. Tu sa do popredia začína dostávať vynález samotný a tvorí hlavné ťažisko poviedky. Využívajú sa aj detektívne zápletky.

Recenzent Astoundingu P. S. Miller v roku 1957 nazval tento štýl písania HARD SCIENCE FICTION. Pojem označuje SF zaoberajúcu sa tvrdými vedami. Poviedky sú založené na skutočných vedeckých objavoch či už fyzikálnych, matematických, chemických alebo astronomických. U Campbella to mal ťažké aj Asimov.
O jeho počiatkoch sa dozviete viac tu - Neznámý Asimov I & II.