120 miliónový I, Robot ( Já, Robot ) od 20th Century Fox zarobil za 1.týždeň 52,1 miliónov dolárov a dostal sa na prvé miesto v USA.

Premiéra:
Česko - 26.08.2004
Slovensko - 02.09.2004
USA - 16.07.2004

Detektív Del Spooner ( Will Smith ) z Chicagskej polície vyšetruje v roku 2035 úmrtie Dr. Milesa Hogenmillera ktorý pracoval v U. S. Robotics. Dôvod smrti bola samovražda, no Spooner je presvedčený, že vedca zavraždil robot NS -5. Ale 3 zákony robotiky vylučujú takúto udalosť. V myslení ich pozitronických mozgov sa nevyzná a na pomoc mu príde robopsychologička Dr. Susan Calvin ( Bridget Moynahan ). V roku 2035 sú roboti súčasťou každej domácnosti. Ľudstvo je už príliš závislé na robotoch a vina robota by znamenala katastrofu.

Film sa inšpiruje zbierkou Já, Robot len okrajovo, postavi sú neznáme okrem pracovníkov z Národnej Americkej spoločnosti pre výrobu robotov a.s. tu je to U. S. Robotics. Spoznávame tu robopsychologičku Dr. Susan Calvin, predsedu správnej rady Robertsona, riaditeľa výskumu Dr. Lanninga ( vo filme tvorca NS - 5 ). Vo filme je robot triedy NS - 5 ( roboti triedy NS u Asimova pracujú na hyperzákladni ). Robot NS ( NS - 2 ) je v poviedke Malý ztracený robot. Film sa odohráva v roku 2035 ale u Asimova od roku 2003 - 2007 platí zákaz používania robotov na Zemi na iné účely ako vedecké. Roboti sa používajú iba vo vesmíre ( výskum planét, ťažba a pod. ). Detektív sa v zbierke nevyskytuje. Objavuje sa až v románe Oceľové jaskyne ( 4 romány + poviedka Zrkadlový obraz ). Podrobnejšie nižšie.

120 miliónov sa minulo prevažne na vizuálnu stránku filmu. Tej nieje čo vytknúť aj keď ten domáci robot vyzerá dosť protivne. Príbeh je ako klasický americký akčný film. V recenziách označujú Smithovú postavu za zbytočnú. Vyzerá to ako pokračovanie MIB ale bez Tommy Lee Jonesa.
Réžiu má Alex Proyas ( Vrana, Smrtihlav ), scénar napísal Akiva Goldsman ( Čistá duša ) a Jeff Vintar, Kamera - Simon Duggan, Strih - Jeffrey Ford, William Hoy, Richard Learoyd, Armen Minasian, Hudba - Marco Beltrami, Výprava - Patrick Tatopoulos, Kostýmy - Liz Keoghová, Elizabeth Palmerová, Lizzie Palmer, Námet - Isaac Asimov.

Hrajú: Will Smith - Detective Del Spooner, Bridget Moynahan - Dr. Susan Calvin, Bruce Greenwood - Lance Robertson, Chi McBride - Lt. John Bergin, Alan Tudyk - Sonny, James Cromwell - Dr. Alfred Lanning, Aaron Douglas - Robertson Assistant, David Haysom - Robots, Scott Heindl - NS5 Robots, Shia LaBeouf - Detective, Craig March, Peter Shinkoda - Chin, Emily Tennant - Sarah Lloyd.

www.irobotmovie.com
www.irobotnow.com

Teaser: QuickTime / HIGH / MEDIUM / LOW
Trailer: QuickTime / HIGH / MEDIUM / LOW
Alex Proyas Featurette: QuickTime / HIGH / MEDIUM / LOW

____________________________________________________________________

Asimov sa spojením slov robot a vražda nezaoberal lebo to je nezlučiteľné s tromi zákonmi robotiky. Obyčajný robot pri konflikte zo zákonmi dostáva kognitívni rozpor a zničí sa. Aj slovo, pohľad alebo myšlienka dokáže robota poškodiť. Problém môže nastať pri experimentálnom robotovi (Malý ztracený robot ), pri zle zadanom príkaze (Hra na honěnou ) a podobne.

Tri zákony robotiky:
1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť aby človeku bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť príkazy človeka okrem prípadov keď sú tieto príkazy v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot musí chrániť sám seba pred zničením okrem prípadov keď tato ochrana je v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Asimov písal poviedky od roku 1938 ( 19.06.1938 - Kozmická vývrtka) výhradne pre časopisy. O robotoch od Septembera 1940 ( Robbie ). Postupom času sa z poviedok Runaround a Liar (Hra na honěnou a Lhář ) vyvinuli 3 zákony robotiky. Bol to nápad vydavateľa J. W. Campbella ( Astounding Science Fiction ) ako odpoveď na utopistické príbehy tej doby. Tu sa začína formovať nový vek SF takzvaný zlatý vek SF. Recenzenti neskôr označili tento štýl SF slovom HARD. Po rokoch písania poviedok pre časopisy a románe prišiel čas na zbierku. Zbierka bola dodaná do vydavateľstva Gnome Press 8.5.1950 pod názvom Mozog a oceľ. Kniha sa skladá z ôsmich poviedok o robotoch ktoré vyšli v časopise Astounding ( od roku 1940 ) plus poviedka Robbie zo Super Science Stories . Kniha bola vydaná koncom roka 1950 ako Já, Robot. V roku 1961 nakladateľstvo Doubleday odkúpilo práva na Já, Robot od Gnome Press . V roku 1969 boli na knihu predané filmové práva a v roku 1977 Harlan Ellison napísal scenár pre Hollywood ale projekt sa odložil. V roku 1987 Harlan Ellison scenár vydal knižne. Ostatné poviedky o robotoch vyšli v roku 1964 ako The Rest Of Robots a 1982 ako The Complete Robots ( u nás vychádzajú práve teraz ako Robohistorie I & II ). Poviedky z Já, Robot sú obsiahnuté v oboch zbierkach.

Asimov písal aj romány o robotoch Ocelové jeskyně, Nahé Slunce, Roboti úsvitu a Roboti a Impérium. Sem patrí aj poviedka Zrkadlový obraz. Odohráva sa tisíce rokov po Já, Robot. Tu stretneme detektíva Elijáša Baleyho a jeho pomocníka robota Daniela Olivawa. Robot je vylepšený aby ako detektív zvládol rozpor ( pohľad na mŕtvolu a pod. ). Dostáva kognitívni rozpor ale nezničí ho to.

Dej v zbierke rozpráva stará robopsychologička Dr. Susan Calvin ktorá odchádza na dôchodok. Každá spomienka je vlastne jedna poviedka. Problémy rieši sama, alebo skúšobní technici Gregory Powel a Michael Donovan. Viac o zbierke a popis poviedok je tu...